Sanácia objektu Železničná policia Bratislava
Viac

Objekt na Šancovej ulici č. 1 v Bratislave, ktorý v súčasnosti užíva Generálne riaditeľstvo Železničnej polície patrí medzi významné historické budovy Bratislavy. V minulosti bola v tejto budove prvá stanica parnej železnice Viedeň – Bratislava, ktorá bola daná do prevádzky dňa 20. augusta 1848. Vzhľadom na svoju hodnotu je zapísaná v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok pod číslom 599.
Zo stavebno – konštrukčného hľadiska sa jedná o štvorpodlažnú budovu, čiastočne podpivničenú s obytným podkrovím. Úroveň terénu na severnej strane je vo výške 2. poschodia, čo výrazne ovplyvňovalo vlhkostné pomery v budove. Jej celková rekonštrukcia sa uskutočnila v polovici 90-tych rokov minulého storočia, pričom problematike odvlhčenia budovy sa nevenovala dostatočná pozornosť. Požiadavka na realizáciu ozdravných opatrení vyplynula z výrazného výskytu poškodení fasády ako aj interiéru vlhkosťou. S touto neustále sa výraznejšie prejavujúcou degradáciou, ktorá z hygienického hľadiska bola neprípustná a postupne stále intenzívnejšie blokovala jeho prevádzku, boli spojené aj problémy statického charakteru. Z tohto dôvodu bolo nevýhnutné pristúpiť ku riešeniu sanácie objektu. Cieľom riešenia bolo uvedenie objektu do plnohodnotného prevádzkového  a hygienického stavu s odstránením prejavov degradácie.
Stavebné riešenie sanácie vychádzalo v princípe z aplikácie vzduchových odvetrávacích metód, realizácie novej vertikálnej resp. horizontálnej izolácie a sanačných resp. tesniacich omietok. Projekt sanácie vypracoval na základe podrobného prieskumu vlhkosti Ing. Jozef Bako, CSc.
Materiály, ktorými boli sanačné a izolačné práce realizované museli spĺňať najprísnejšie kritériá z hľadiska odolnosti voči soliam, vodonasiakavosti, paropriepustnosti, ako aj odolnosti voči tlakovej vode. Zhotoviteľ, ktorý práce realizoval použil pri uvedených prácach materiály nemeckej firmy EPASIT GmbH, ktorá sa vo svojom výrobnom programe zameriava na produkciu špeciálnych stavebných materiálov aplikovateľných pri tesniacich prácach a hlavne sanácii starých stavieb. Všetky tieto materiály museli zároveň vlastniť certifikát smernice WTA.
Dodatočná horizontálna a vertikálna hydroizolácia bola realizovaná pomocou chemickej injektáže materiálom epasit msf (detail úpravy sokla v nepodpivničenej časti - viď obr.). Aplikoval sa do navŕtaných dier. Je to vodnatý roztok pripravený na použitie, ktorý vytvára v nasiakavých stavebných materiáloch vodoodpudzujúcu zónu. Nasáva sa kapilárami stavebnej látky, spôsobuje zúženie kapilár a odpudzuje vodu. Injektážne diery boli vŕtané v jednoradovo pod uhlom 30º dole, pričom hĺbka vrtu bola o 5 cm menšia ako je hrúbka muriva, priemer dier 20 až 30 mm, rozteč vrtov 12 - 15 cm.
Soklové časti muriva boli od úrovne chemickej injektáže až po základ utesnené tesniacou omietkou epasit dp. Táto omietka sa v rámci sanačného systému používa v oblasti styku so zeminou. Je to suchá cementová malta, nepriepustná proti tlakovej vode. Je vhodná aj na dodatočné utesnenie priesakov do suterénnych priestorov z interiéru.
V projekte sanácie boli zakreslené plochy (v interiéri aj na fasáde), ktoré boli značne poškodené vlhkosťou a vykryštalizovanými soľami. Na týchto miestach bolo nevýhnutné odstrániť poškodené omietky a nahradiť ich omietkami sanačnými, ktoré sú schopné odolávať vlhkosti a soliam. V rámci sanačného systému EPASIT, boli v týchto miestach aplikované omietky epasit lpf WTA. Táto omietka slúži na omietanie vlhkého a soľami poškodeného muriva. Je to biela, suchá pracovná malta z minerálnych pojív a prísad. Vyznačuje  sa vysokou  paropriepustnosťou,  pórovitosťou a nízkou kapilárnou nasiakavosťou. Tým je spôsobené, že vlhkosť zo základov môže cez omietku prenikať iba vo forme vodných pár. Soli sa ukladajú v póroch omietky, nemôžu prenikať na jej povrch a vytvárať tak výkvety.
Vzhľadom k tomu, že najväčší zdroj prísunu vlhkosti do budovy bol zo severného múru navrhol projektant realizovať v tejto časti budovy odvetrávaný anglický dvorček pomocou podzemnej izolačnej steny, odsadenej od budovy cca 2,0 m. Podzemná stena je tvorená 33 pilótami priemeru 430 mm, dĺžky 12 m, ktorých osová vzdialenosť je 1,2 m.
Aplikovaním vyššie uvedeného sanačného systému v kombinácii s anglickým dvorčekom dochádzalo už počas prác k výraznému zlepšeniu vlhkostného stavu budovy, pričom sa dá očakávať, že pokles vlhkosti v suterénnom muriva bude postupom času ešte výraznejší.